Berlín

Berlín je zároveň mestom aj spolkovou krajinou a obklopuje ho Brandenbursko. Spréva tečie centrom a v Spandau sa vlieva do rieky Havel. K územiu mesta patria aj Müggelsee, Wannsee a Grunewald. Medzi zastavanými štvrťami ležia parky, medzi nimi Großer Tiergarten (doslova „Veľká obora“) s lúkami, hájmi a jazerami.

Dejiny pruskej rezidencie možno čítať na zámku Charlottenburg, letnej rezidencii, ktorá vznikla pre kráľovnú Žofiu Šarlotu. K vrcholom barokových reprezentačných apartmánov v Starom zámku patrí Porcelánový kabinet a zámocká kaplnka. Po ťažkom zničení za druhej svetovej vojny bol zámok z veľkej časti obnovený. K zámockej záhrade patrí baroková záhrada vo francúzskom štýle a krajinný park podľa anglického vzoru. V centre stojí klasicistická Brandenburská brána na Pariser Platz, na nej kvadriga. Po vojne bola poškodená brána reštaurovaná a kvadriga znovu odliata.

Na Ostrove múzeí, ktorý obteká Spréva, stoja Staré a Nové múzeum, Stará národná galéria, Bodeho múzeum a Pergamské múzeum. Súbor patrí k svetovému dedičstvu UNESCO a ukazuje vývoj múzejných stavieb. Staré múzeum od Karla Friedricha Schinkela sa otvára stĺpovou halou k Lustgartenu (doslova „záhrada potešenia“), Stará národná galéria stojí ako chrámová stavba na vysokom sokli. Po vojne bol ostrov krajinou ruín; takmer úplne zničené Nové múzeum zostalo dlho ruinou a od roku 2009 je po obnove Davidom Chipperfieldom opäť prístupné.

Na Gendarmenmarkte stoja Nemecký a Francúzsky dóm a Schinkelov Schauspielhaus (doslova „Činoherný dom“), dnes Konzerthaus (doslova „Koncertný dom“). Za druhej svetovej vojny zničili bomby stavby na námestí; neskôr boli znovu postavené, Schauspielhaus pritom vnútri prestavaný na koncertnú sálu. Budova Ríšskeho snemu, sídlo Nemeckého spolkového snemu, bola po vojne znovu postavená a neskôr prestavaná Normanom Fosterom; pritom dostala novú kupolu, zmenenú oproti originálu. K dejinám mesta patrí aj jeho rozdelenie: Berlínsky múr oddeľoval Východný a Západný Berlín až do pádu múru. Brandenburská brána ležala vtedy na východoberlínskej strane, múr viedol západne od nej v oblúku okolo brány.

K berlínskej architektúre patria okrem toho sídliská berlínskej moderny, ktoré sú takisto svetovým dedičstvom UNESCO. Na veľkosídlisku Britz obopína „Hufeisen“ (doslova „podkova“) jazierko z doby ľadovej; k sídlisku patria aj radové domy. Na veľkosídlisku Siemensstadt stoja pásové domy viacerých architektov podľa urbanistického návrhu Hansa Scharouna.